Objavte silu AI kreatívy v reklame!

AI Act: kedy musíte označiť AI obsah a kedy nie

Od 2. augusta 2026 platí článok 50 AI Actu. Veľa marketérov sa bojí, že odteraz budú lepiť nálepku AI na každý banner a produktovú fotku. Nebudú. Zákon nereguluje AI, reguluje klamanie. Prešli sme usmernenia Európskej komisie, európsky kódex aj etický kódex Asociácie AI a spísali, kedy nálepku dať a kedy nie.

Pavol Adamčák, Dexfinity, a ilustrácia označovania AI obsahu podľa AI Actu

Obsah

Tento článok vznikol z mojej prípravy na panel „EU AI Act bez paniky“, ktorý 19. novembra na konferencii Marketing RULEZZ pripravila Asociácia AI (ASAI). Moderovala Miroslava Šáchová, právny pohľad priniesol Robert Gašparovič z HAVEL & PARTNERS a pohľad značky Štefan Póša z O2. Ja som dostal rolu s nadsázkou: nálepka AI zabíja výkon.

Príprava sa rozrástla na viac, než sa zmestí do 45 minút. Tak ju dávam von celú, aj s odkazmi na zdroje, aby ste si každú vetu mohli overiť.

Pointa hneď na začiatok. AI Act nereguluje AI. Reguluje klamanie. Nálepku nepotrebuje všetko, čo vzniklo s pomocou AI. Potrebuje ju to, čo by si človek mohol pomýliť so skutočnosťou.

Čo AI Act od 2. augusta 2026 reálne chce

Ťahák na 30 sekúnd
  • Článok 50 platí od 2. augusta 2026. Digital Omnibus ho neodložil, presunul len pravidlá pre vysokorizikové systémy.
  • Deepfake treba viditeľne označiť. Deepfake je realistický obrázok, zvuk alebo video, ktoré sa podobá na osoby, veci, miesta alebo udalosti a mohlo by pôsobiť ako skutočné.
  • Chatbot musí človeku povedať, že je AI, ak to nie je zrejmé.
  • AI text sa označuje len pri veciach verejného záujmu, a aj to nie, keď ho redakčne skontroloval človek. Popisy produktov, blogy a reklamné texty sa to spravidla netýka.
  • Strojové značky (vodoznak, metadáta) rieši poskytovateľ nástroja, nie marketér. Nástroje, ktoré boli na trhu pred augustom, majú odklad do 2. decembra 2026.
  • Zjavne umelecké, fiktívne alebo satirické dielo stačí označiť primerane, tak aby ste ho nepokazili. Pri reklame to však platí len výnimočne.
  • Obsah, ktorý AI vytvorila pred 2. augustom 2026, netreba spätne označovať.
  • Pokuta je až 15 mil. € alebo 3 % celosvetového obratu. Malé a stredné firmy platia nanajvýš nižšiu z týchto súm.
  • Komisia vydala k označovaniu dobrovoľný kódex. Povinný nie je.
AI Act nereguluje AI. Reguluje klamanie.

Kedy je AI obsah deepfake

Celé označovanie stojí na jednom pojme. Deepfake je podľa AI Actu obrázok, zvuk alebo video vytvorené či upravené AI, ktoré sa podobá na existujúce osoby, objekty, miesta, subjekty alebo udalosti a človeku by sa falošne javilo ako skutočné.

Komisia v usmerneniach k článku 50 vysvetľuje dve veci, na ktoré sa často zabúda. Po prvé, nemusí ísť o konkrétneho človeka. Stačí, že taká osoba alebo vec by mohla vierohodne existovať. AI „zákazníčka“, ktorá v reklame chváli krém, je deepfake, aj keď nikdy nežila. Po druhé, mimo hry je všetko, čo zjavne nemôže byť skutočné. Draci, ľudia lietajúci bez pomôcok alebo slony za volantom nálepku nepotrebujú.

Komisia uvádza aj príklad priamo z reklamy. Video, v ktorom sa myši ľudskou rečou hádajú, ktorý syr je najlepší, deepfake nie je, hoci je súčasťou kampane výrobcu syrov. Nikto si ho so skutočnosťou nepomýli.

Nálepku treba
  • AI video s realistickým človekom, napríklad „zákazníčka“, ktorá chváli produkt.
  • AI influencer alebo UGC tvorca, ktorý neexistuje.
  • Klonovaný hlas alebo avatar, napríklad vaše video preložené do nemčiny vaším hlasom.
  • Realistický AI avatar riaditeľa, ktorý sa prihovára zamestnancom alebo zákazníkom.
  • AI obraz produktu, na ktorom vyzerá inak, krajšie alebo kvalitnejšie, než v skutočnosti je.
  • Digitálne dvojča modelky. K nálepke patrí aj súhlas človeka, ide o právo na podobizeň a GDPR.
Nálepku netreba
  • Skutočný produkt v prostredí vygenerovanom AI, ak nezavádza o tom, ako produkt vyzerá a na čo slúži.
  • Bežná úprava fotky: korekcia farieb, odstránenie okoloidúcich, výmena pozadia z estetických dôvodov, zmena mierky.
  • Zjavne nereálna grafika, ilustrácia alebo animácia.
  • AI popisy produktov a reklamné texty. Pozor na výnimky pri zdraví a ekológii nižšie.
  • Obsah, ktorý AI vytvorila pred 2. augustom 2026.

Príklady vychádzajú z usmernení Komisie k článku 50 a z našej praxe s AI kreatívou.

AI produktové fotky: príklad z e-shopu s regálmi

Jeden náš klient, český e-shop s regálmi, mal produkty len na bielom pozadí. Štúdiové fotenie piatich záberov stojí v Česku 150 až 250 € na produkt, bez postprodukcie. Pri katalógu so stovkami položiek je to rozdiel medzi „na to nemáme“ a „máme fotky ku všetkému“.

S AI sme začali v apríli pilotom na 16 produktoch. Ku každému jedna rozmerová fotka a štyri zábery v reálnom prostredí použitia. V júni nasledovalo 21 kovových regálov, v júli celá kolekcia v 50 rozmeroch. Za štyri mesiace má e-shop vyše 450 fotiek za štvrtinu až polovicu ceny štúdia. Cena na produkt navyše s každou várkou klesala, lebo model sa učí.

K tomu sme pre ten istý e-shop vyrobili 18 AI videí pre tri trhy, Slovensko, Česko a Maďarsko. Bez natáčania a bez štábu. Pred tromi rokmi by ich malý e-shop nenatočil lacnejšie. Nenatočil by ich vôbec.

Musí teda e-shop dať nálepku na každú zo 450 fotiek? Podľa usmernení Komisie nie. Skutočný produkt zobrazený v prostredí vygenerovanom AI deepfake nie je, pokiaľ reklama nezavádza o tom, ako produkt vyzerá, aké má vlastnosti a ako sa používa. Komisia to ukazuje na aute v krajine, ktorú vytvorila AI.

Hranica je však jasná. Keby AI regálu pridala poličku, ktorú nemá, alebo ho ukázala z lepšieho materiálu, je to deepfake. A navyše klamlivá reklama, aj keby AI Act neexistoval. Pravidlo pre AI produktové fotky preto znie: produkt musí na fotke vyzerať presne tak, ako ho zákazník dostane. Prostredie okolo môže byť vymyslené. Takto robíme AI kreatívu aj v našej službe CreAI.

Texty: popisy produktov áno, zdravie a ekológia opatrne

Pri texte je AI Act miernejší, než sa zdá. Označiť treba len text, ktorý AI vytvorila alebo upravila a ktorý informuje verejnosť o veciach verejného záujmu. Aj ten nie, ak ho skontroloval človek a niekto zaň nesie redakčnú zodpovednosť.

Popisy produktov, blogy, meta texty a reklamné texty sa to spravidla netýka. Komisia však v usmerneniach pridáva výnimku, ktorú si e-shopy musia všimnúť. Tvrdenia o zdraví, bezpečnosti spotrebiteľov alebo udržateľnosti môžu byť vecou verejného záujmu, aj keď stoja v popise produktu.

Pre lekáreň, e-shop s doplnkami výživy alebo s ekologickými produktmi z toho plynie jednoduchý postup. Ak takéto tvrdenia píše AI, nech ich pred zverejnením skontroluje človek, ktorý za ne zodpovedá. Vtedy nálepku nepotrebujete. Ekologické tvrdenia majú navyše vlastné prísne pravidlá, ktorým sa venujeme v službe Ekologické tvrdenia na e-shope.

Chatbot sa musí predstaviť

Ak má váš e-shop chatbota, musí človeku povedať, že komunikuje s AI. Výnimkou je len situácia, keď je to z okolností zrejmé. Komisia ako príklad uvádza úvodný pozdrav chatbota a jasný text typu „Komunikujete so systémom umelej inteligencie“.

Povinnosť formálne leží na tom, kto chatbota vyvinul a uviedol do prevádzky. Ak si ho e-shop postavil sám nad modelom z API, je to on. Ak používa hotový nástroj, väčšinou to rieši dodávateľ. Skontrolujte to však v oboch prípadoch, lebo zákazník vidí váš web, nie dodávateľa. Rovnaké pravidlo platí aj pre AI agentov, ktorí za firmu komunikujú s ľuďmi.

Kto dáva nálepku: agentúra, klient, alebo tvorca

Tu sa zodpovednosť najľahšie stratí. Agentúra vyrába, klient schvaľuje a publikuje, tvorca nahráva video u seba. Kto potom ručí za nálepku?

Usmernenia Komisie dávajú prekvapivo jasnú odpoveď. Povinnosť má ten, kto AI používa vo vlastnej právomoci a rozhoduje, na čo a ako ju použije. Ak reklamu vyrába agentúra, je to typicky agentúra. Jej zamestnanci a externí tvorcovia, ktorí pracujú podľa jej pokynov, samostatnú povinnosť nemajú. Firma, ktorá agentúre iba zadá reklamu a nerozhoduje o tom, či a ako agentúra AI použije, v tejto úlohe nie je.

Klient tým však nemá pokoj. Akonáhle sám rozhoduje o použití AI, napríklad si vyžiada AI avatara, zodpovedá spolu s agentúrou. A za klamlivú reklamu ručí tak či tak.

Riešenie patrí do zmluvy, nie do debaty po shitstorme. Napíšte do nej, kto eviduje, čo bolo vyrobené s AI, kto dáva nálepku a ako zabezpečíte, aby nálepka prežila až k divákovi. Usmernenia pri zložitých reťazcoch výroby a distribúcie priamo odporúčajú zmluvné podmienky s partnermi. Pri influencerovi s AI avatarom alebo AI hlasom platí nálepka plus pravidlá platformy pre branded content.

Dva kódexy: európsky a slovenský

Kódex Komisie k označovaniu AI obsahu

Komisia zverejnila 10. júna 2026 kódex postupov k transparentnosti obsahu vytvoreného AI. Pripravilo ho šesť nezávislých expertov s pripomienkami od vyše 180 organizácií. Má dve časti. Prvá je pre poskytovateľov AI nástrojov a rieši strojové značky a detekciu. Druhá je pre firmy, ktoré AI používajú, a rieši označovanie deepfakov a textov.

Kódex je dobrovoľný. Komisia a Rada pre AI však potvrdili, že je primeraným nástrojom na preukázanie súladu, a do konca júla ho podpísalo približne 190 organizácií. Kto ho podpíše, preukazuje súlad jeho dodržiavaním. Kto ide vlastnou cestou, musí primeranosť svojich opatrení obhájiť sám. Súčasťou je aj sada ikon EÚ na označovanie AI obsahu, ktorú môžu firmy použiť.

Etický kódex ASAI

Na Slovensku má vlastný kódex Asociácia AI. ASAI ho predstavila v júni 2025 ako prvý etický kódex pre vývoj a používanie AI u nás. Vychádza z princípov OECD, UNESCO, Rady Európy a z AI Actu. Je to mäkké právo, firmy sa k nemu hlásia dobrovoľne.

K označovaniu má samostatnú kapitolu. Kto vytvára alebo šíri AI obsah, ktorý napodobňuje autentický prejav osoby, teda obraz, hlas alebo vyjadrenie, má ho označiť „jednoznačne, trvalo a zrozumiteľne“. Aspoň jedným z troch spôsobov:

  • viditeľný vodoznak priamo v obsahu, napríklad „AI generované“ alebo „AI upravené“,
  • informácia o AI pôvode v metadátach súboru (EXIF, IPTC, XMP),
  • sprievodné textové alebo zvukové upozornenie pri obsahu.

Kódex k tomu pridáva tri praktické pravidlá. Označenie sa nesmie dať bežnými prostriedkami odstrániť. Musí byť zrozumiteľné aj pre ľudí so zrakovým alebo sluchovým znevýhodnením, napríklad cez alternatívny text alebo titulky. A o AI pôvode treba povedať všetkým v reťazci distribúcie, aby nálepka nezmizla po ceste. Výnimky má podobné ako zákon: bežné redakčné úpravy, texty s ľudskou redakčnou kontrolou a zjavne umelecké diela s primeraným označením.

Rozdiel oproti zákonu je zaujímavý. Kódex ASAI je užší, týka sa obsahu, ktorý napodobňuje človeka. Zároveň je prísnejší vo forme, chce trvalé označenie a jeho odovzdanie ďalej v reťazci. Pre agentúry aj značky je to dobrý praktický štandard, aj keď nie sú členmi asociácie.

Zabíja nálepka výkon?

Toto je moja téza na paneli a mám pre ňu čísla. Výskumníci z NYU Stern a Emory porovnávali reklamy od expertov, reklamy od expertov upravené AI a reklamy celé vytvorené AI. Najlepšie dopadli tie celé z AI, s mierou prekliku až o 19 % vyššou než reklamy od ľudí. Keď však ľudia dostali informáciu, že reklamu vytvorila AI, miera prekliku klesla o 31,5 %. Ide o pracovnú štúdiu, nie o recenzovaný článok.

Prečo to tak je, vysvetľuje štúdia autorov Patil a Rice v Journal of Business Research z roku 2026. Osem štúdií online, v laboratóriu aj v teréne ukazuje, že nálepka AI znižuje záujem o reklamu, lebo komunikácia pôsobí ako robená bez námahy a produkt ako menej kvalitný. Keď reklama zdôrazňuje ľudskú prácu, nálepka bolí viac. Keď ľudia vedia, že produkt vzniká automatizovane, bolí menej.

Môj záver je preto iný, než znie zadanie panelu. Nálepka sama výkon nezabíja. Zabíja ho kreatíva, ktorá pôsobí lacno a bez človeka. Nálepka na to len ukáže prstom. Nálepka zabíja zlú AI kreatívu. Dobrú nie.

A dôveru nezabíja AI. Zabíja ju, keď sa tvárite, že to nie je AI.

CreAI
AI kreatíva na nerozoznanie od reality. Aj s nálepkou tam, kde patrí.

Príde pokuta do roka?

Pokuta za porušenie článku 50 môže byť až 15 mil. € alebo 3 % celosvetového ročného obratu, podľa toho, čo je vyššie. Pre malé a stredné firmy vrátane startupov platí nižšia z oboch hodnôt.

Môj tip je, že prvá pokuta podľa AI Actu slovenskú značku do roka nestretne. Skôr sa stane, že platforma reklamu stiahne, alebo príde problém cez klamlivú reklamu a ochranu spotrebiteľa. Tieto pravidlá platia popri AI Acte ďalej. Prvý veľký prípad v EÚ bude skôr podvodná reklama s deepfake celebritou než slovenský e-shop.

Rýchlejšie než úrad príde shitstorm. McDonald’s v Holandsku v decembri 2025 stiahol vianočnú reklamu vytvorenú AI po vlne kritiky, že pôsobí bez duše. Nálepka tam problémom nebola. Problémom bola kreatíva.

A jedna vec do budúcna. Keď za zákazníka nakupuje AI agent, je mu jedno, či je fotka z AI. Číta feed, parametre, dostupnosť a recenzie. Preto klientom robíme aj SEO a GEO audit, ktorý ukáže, či ich vôbec vidí ChatGPT a čo o nich povie.

Pravidlo na zajtra

Ak si z článku zapamätáte jednu vec, nech je to táto. Ak by si to človek mohol pomýliť s fotkou, videom alebo skutočným hlasom, dajte nálepku. A v zmluve s agentúrou napíšte, kto ju dáva.

Checklist pre marketéra
  1. AI človek, hlas alebo avatar, ktorý pôsobí ako skutočný, dostane nálepku. Aj keď je celý vymyslený, napríklad AI „zákazníčka“, ktorá nikdy nežila.
  2. Produkt na AI fotke vyzerá presne tak, ako ho zákazník dostane. Prostredie okolo môže byť vymyslené.
  3. Chatbot sa v prvej správe predstaví ako AI.
  4. Tvrdenia o zdraví, bezpečnosti a ekológii pred zverejnením skontroluje človek, ktorý za ne zodpovedá.
  5. V zmluve s agentúrou je napísané, kto eviduje AI výstupy, kto dáva nálepku a ako prežije až k divákovi.
  6. Na označenie použijete ikony EÚ z kódexu alebo jasný text „vytvorené s AI“, ktorý sa nedá ľahko odstrániť.

Časté otázky

Musím označiť každý obrázok vytvorený AI?

Nie. Označiť treba deepfake, teda realistický obsah, ktorý sa podobá na skutočné alebo vierohodné osoby, veci, miesta či udalosti a človek by ho mohol považovať za skutočný. Zjavne štylizovaná grafika ani bežná úprava fotky nálepku nepotrebujú.

Treba označovať popisy produktov napísané AI?

Spravidla nie. Reklamné texty a popisy produktov nie sú text o veciach verejného záujmu. Výnimkou môžu byť tvrdenia o zdraví, bezpečnosti spotrebiteľov alebo udržateľnosti. Tie nech pred zverejnením skontroluje človek, ktorý za ne zodpovedá.

Musím spätne označiť AI obsah zo staršej kampane?

Nie. Obrázky, videá a zvuk, ktoré AI vytvorila pred 2. augustom 2026, netreba spätne označovať. Pri textoch o veciach verejného záujmu rozhoduje dátum zverejnenia.

Kto zodpovedá za nálepku, agentúra alebo klient?

Ten, kto AI používa vo vlastnej právomoci a rozhoduje, na čo a ako ju použije. Pri agentúrnej výrobe je to typicky agentúra. Ak o použití AI rozhoduje aj klient, zodpovedá aj on. Najistejšie je napísať to do zmluvy.

Je kódex k označovaniu AI obsahu povinný?

Nie. Kódex Európskej komisie aj etický kódex ASAI sú dobrovoľné. Povinný je článok 50 AI Actu. Kódex Komisie však uľahčuje preukázať, že povinnosti plníte.

Aká pokuta hrozí za neoznačený deepfake?

Až 15 mil. € alebo 3 % celosvetového ročného obratu, podľa toho, čo je vyššie. Malé a stredné firmy vrátane startupov platia nanajvýš nižšiu z oboch súm.

Zdroje


Ďakujeme Dexfinity redakcii, vďaka ktorej
vznikol tento článok

Pavol je Dexfinity CMO. Vedie tím e-commerce konzultantov a marketérov, ktorí akcelerujú e-shopy v 34+ krajinách sveta vrátane USA a Ázie. Zároveň je nositeľom hodnôt a tvorcom vízie firmy.

Zdieľajte článok

KONTAKTY NAPRIAMO

Spojme sily.

Ukážte nám váš projekt a pobavíme sa o potenciáli jeho rastu.

Martin Kollár
E-commerce & Growth Marketing
+421 902 222 722
martin.kollar@dexfinity.com

Eva Čechovská
eCommerce & Export
+421 918 341 781
eva.cechovska@dexfinity.com

Pavol Adamčák
Marketingová & Biznis stratégia
+421 918 435 105
pavol.adamcak@dexfinity.com

Vyberte, o čo máte záujem a nebojte sa označiť viac možností.